V dňoch od 18.03.2024 do 22.03.2024 sa vybraní žiaci tried 8.A a 8. B, doplnení žiakmi 7.A triedy spolu s učiteľmi Mgr. Zuzanou Greš, Mgr. Martinou Musilovu, Mgr. Rastislavom Vaľkom a Mgr. Alešom Gaľom zúčastnili v spolupráci s CK DAKA poznávacieho zájazdu do Paríža.
Myšlienka exkurzie sa zrodila už minulý rok, nakoľko sa na našej škole začal vyučovať aj francúzsky jazyk (ako druhý cudzí jazyk od 7. ročníka) a hľadali sme možnosti, ako zatraktívniť výučbu tohto krásneho, aj keď náročného jazyka. Týmto sa chceme poďakovať aj pani riaditeľke a vedeniu školy, že nás podporili a umožnili nám takýto poznávací zájazd naplánovať.
Po mesiacoch príprav, vybavovačiek a telefonátov nastal dlho očakávaný okamih. 18.3. sa v popoludňajších hodinách pred Remeselným dvorom zhromaždilo 41 nadšených detí s rodičmi, ktorí ich prišli odprevadiť. Čakala nás dlhá cesta autobusom cez Rakúsko, Nemecko až do Francúzska. Deti boli plné energie a mnohé od nadšenia ani nevedeli zaspať 😊Ráno sme sa už zobudili vo Francúzsku, niektorí sa prebrali nedočkaví a s úsmevom na perách, iní doslova dolámaní kvôli rôznym krkolomným polohám, ktoré sme skúšali a hľadali, len aby sme sa aspoň ako-tak vyspali. Fyzioterapeuti by z nás asi radosť nemali, keby vidia, ako sa niektorí z nás dokázali poskladať a poskrúcať 😊 Do Paríža sme prišli okolo 7h ránoa doslova sme sa museli „preštrikovať“ typickou parížskou zápchou až do nášho prvého cieľa. Naše kroky viedli na Eiffelovu vežu. Táto 330m vysoká a 10100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol Svetovej výstavy a stala sa atrakciou hlavného mesta. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champs de Mars, École Militaire a Invalidovňa. Veža je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. My sme vyšli výťahom až úplne hore. Niektoré deti si siahli na svoje limity, nakoľko sa báli výšok, ale napokon sme to všetci úspešnezvládli. V každom z nás ostal neopakovateľný pocit, výhľad na Paríž bol neskutočný. Potom sme sa vybrali na obedmetrom, ktoré zanechalo v deťoch dojem a vzbudilo aj rešpekt, hlavne tým, ako je systém metra prepracovaný a ako často chodia rôzne linky. A ako chodia rýchlo 😊 Zavítali sme do samoobslužnej reštaurácie Flunch, kde niektorí ochutnali rôzne francúzske jedlá, ako napr. boeuf bourguignon. Po výdatnom obede sme sa pešo prešli Parížom, cez rue de Rivoli, známu nákupnú ulicu, okolo záhrad Tuileries až ponajznámejšiu avenue Champs-Élysées s Víťazným oblúkom. Tu si mnohé dievčatá splnili sen a nakúpili si rôzne parfumy a krémy v známej parfumérii Sephora. Sephora už asi dlho nezažila také tržby 😊 Celý čas nás sprevádzala pani z cestovnej kancelárie, ktorú deti oslovovali pani Elenka a neodmysliteľne k nej patril jej spoločník, zelený dáždnik. A okrem dáždnika aj neskutočná energia... pani Elenka jej mala na rozdávanie, až sme občas nestíhali 😊 Napokon sme si spravili aj menej zábavné nákupy v potravinách, aby sme mali niečo na večeru a úplne vyšťavení, ale plní očakávaní z ďalších dní, ktoré nás čakali, sme sa dostavili do hotela.
Druhý deň sme si vychutnali pravé francúzske raňajky, lahodné croissanty, bagetky, pečivo a čerstvý džús. Hneď po skvelých raňajkách sme vyrazili do Versailles. Vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku ako symbol absolutistickej monarchie. Veľmi sa nám páčili kráľovské komnaty a zrkadlová sieň. Versailleský park za budovou zámku je neoddeliteľne spätý so zámkom. Jeho krása spočíva v tom, že je veľmi prehľadný a pomerne súmerný. Z hornej zámockej terasy sa rád díval Ľudovít XIV. Záhrady sú podľa Guinessovej knihy rekordov najväčšie na svete. Versailles je taktiež, a právom, v zozname UNESCO. Potom sme sa autobusom previezli až na Montmartre ku chrámu Sacré-Cœur, ktorý je najvyšším bodom Paríža. Táto bazilika sa pravidelne umiestňuje na zoznamoch najkrajších stavieb v Paríži a vo Francúzsku. Na stavbu Sacré-Cœur nebol použitý hocijaký materiál, je z travertínového vápenca, ktorý pri styku s dažďovou vodou vylučuje látku, ktorá vytvára ochrannú vrstvu a stavbu čistí. Tá mu zároveň dodáva bielu farbu.A práve vďaka svojej bielej farbe sa jej hovorí aj Veľký meringue podľa snehových pusiniek – dezertu s pôvodom vo Francúzsku či Alabastrová svadobná torta alebo Veterník. Mnohí však tieto prezývky spojené s dezertmi považujú za nelichotivé. K bazilike vedú schody... veľa schodov, ktoré pre mnohých boli veľkou výzvou. Niektorí trochu podvádzali a vyviezli sa hore malou lanovkou 😊 Úžasnú atmosféru dotvárali pouliční umelci, ktorí tam spievali a tancovali. Mnohí z nás si potom v okolí Montmartru nakúpili suveníry a pri Moulin Rouge (svetoznámom francúzskom kabarete, ktorý doslova očaril a vzbudil pozornosť v niektorých deťoch) nás vyzdvihli naši šoféri z CK. Tí nás vzali na famóznu plavbu po Seine. Nakoľko sme sa zas ocitli v úplnej zápche a hýbali sme sa priam krokom, neostávalo nám veľa času, aby sme stihli odchod lode. Za 4 minúty sa nám ale podarilo priam nemožné a dokázali sme za ten čas nielen kúpiť lístky, ale aj sa presunúť na loď, bez akýchkoľvek strát 😊 Pyšní, plní adrenalínu sme mohli začať obdivovať pamiatky Paríža z inej perspektívy. Z rieky vysvietené pamiatky sú nádherné, hlavne, keď zapadá slnko. Všetci si plavbu neskutočne užili.
Tretí deň v Paríži začal veľkým balením a presunom vecí z hotela do autobusu. Vystúpili sme v centre a prešli sme sa k Luxemburským záhradám, ktoré sú druhým najväčším verejným parkom. Luxemburský palác dala na začiatku 17. storočia postaviť Mária Medicejská. Pokračovali sme tajuplnými uličkami Paríža (v latinskej štvrti), cestou sme sa zastavili aj v útulnej cukrárni, kde sme si nakúpili veľa sladkých dobrôt. S taštičkami cukroviniek sme sa vybrali ku chrámu Notre-Dame, ktorý sa nachádza v centre mesta v Île-de-la-Cité. Ide o ranogotickú stavbu, ktorá sa stala základom a inšpiráciou pre ďalšie významné gotické stavby. Je jedinečná nielen svojím vzhľadom, ale aj celkovou konštrukciou a architektúrou. Nad hlavnými vchodmi sa týčia dve predné hlavné veže – zvonice. Katedrála ja zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. V roku 1804 sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. V apríli 2019 katedrálu postihol ničivý požiar, momentálne prebiehajú rozsiahlerekonštrukcie, aj kvôli Olympijským hrám, ktoré sa tu budú v lete odohrávať, takže sme sa jej krásou mohli kochať len zvonka. Napokon sme sa presunuli do Louvru. Patrí k najnavštevovanejším a k najslávnejším múzeám na svete. Rozlohou je tretím najväčším múzeom na svete. Otvorili ho 10.8.1793, základ zbierky vytvoril už kráľ František I. Zbierku značne rozšíril Napoleon Bonaparte, ktorý dal priniesť rôzne predmety z celého sveta. Obraz, ktorý sme všetci chceli vidieť a hneď sme sa ho vybrali hľadať, bola jednoznačne Mona Lisa od talianskeho renesančného umelca Leonarda da Vinciho. Hoci je tento obraz všeobecne známy pod názvom Mona Lisa, v taliančine a španielčine sa preň používa názov La Gioconda, vo francúzštine La Joconde. Oba varianty názvu odvíjajú svoj pôvod od mena zobrazenej dámy – „Lisa“ je jej krstné meno, pomenovanie „Gioconda“ je prispôsobené priezvisku jej manžela. „Monna“ je v taliančine zaužívaná skratka slova „madonna“, doslova „moja pani“. Po taliansky gioconda ale znamená aj veselá, rozmarná žena, táto verzia teda korešponduje aj so záhadným úsmevom na perách portrétovanej dámy. Leonardo da Vinci sám svoje obraz nepomenoval. Po návšteve Louvru sme sa unavení, ale plní umeleckých zážitkov, presunuli do La Défense, štvrti v parížskej metropolitnej oblasti, tvorenej modernými budovami. Leží severozápadne od centra Paríža, na ľavom brehu Seiny, a patrí k najvýznamnejším moderným urbanistickým celkom sveta. Stoja tu výškové budovy najrozličnejších tvarov, farieb a použitých materiálov. Na povrchu sa nachádzajú administratívne budovy, reštaurácie, obytné domy, kultúrne a športové zariadenia. My sme si dali rozchod v nákupnom centre, kde sme spravili ešte posledné nákupy, aby sme potešili nielen svojich blízkych, ale aj seba 😊 O 20h naša púť po Paríži skončila a my sme vyrazili domov. Cestu sme si krátili spevom a počúvaním hudby. Mnohí sa rozprávali, odovzdávali si dojmy a rozprávali zážitky. A až doma sme si asi tak naozaj uvedomili, čo všetko sme videli a zažili a aké obrovské zážitky nám ostanú na celý život...
Mgr. Zuzana Greš
